Pred niekoľkými mesiacmi dievčatá v ŠI ušili v rámci VVČ patchworkové vankúše (pohodlné k sledovaniu futbalu:). Chalani preto s radosťou a vďačnosťou do práce sa dali a v podobnom dezéne na oplátku patchworkové zrkadlo v obraze pre naše dámy vyrábali.
Sme si navzájom vďační za spoločné chvíle, nielen počas tejto zjednocujúcej aktivity, ale aj za chvíle trávené na internáte počas školského roka 2024/25 . Chceme poďakovať vedeniu školy a všetkým tým, ktorí internát zveľaďovali a starali sa, aby sme sa naozaj cítili ako doma. Áno, domov nie je miesto kde bývaš, ale kde ti rozumejú. Touto myšlienkou sme prvýkrát vstupovali do priestorov internátu. Naozaj je to miesto, kde sme vybudovali navzájom dobré vzťahy a sme tu šťastní.
Ktosi raz povedal, že šťastie je náhoda, ale byť šťastným je ľudské umenie, je mozaika zložená z nepatrných malých radostí a my sme neskladali mozaiku z detailov bez obrazu, ale v základnom obraze hľadali detaily jednotlivých dielov. Chceme si však navzájom poďakovať aj za všetky tie naoko často okolím nepovšimnuté situácie, za pomoc a za čokoľvek dobré, čo sme komukoľvek z nášho internátu a školy vykonali a tak urobili samých seba aj iných, ktorí od nás odchádzali, šťastnejšími.
Vďaka tejto partičke: Martin, ja a Deň s nami
Tehličku ku tehličke ukladajú chalani.
K tomu každý úsmev dal a povedal,,džééémm“
Do našej Knihy o nás, ďalší list pridáme, to viem.